Forever 10

Heey! Ako sa máte? Dnes pridávam novú časť a zajtra bude taktiež + prekvapko, lebo zajtra je special day ;).. To všetko zajtra.. A ešte jedna vec.. Pridávam anketu ohľadom twitcamu, takže ak vás zahlasuje 10+ tak twitcam bude v utorok ;).. A teraz už šup šup čítať :-*

Sophie

„Nesnívalo sa mi to?“ obzrela som sa ešte raz, keď som vyšla z kaviarne. Nemohla som totiž uveriť, že ten Daniellin skvelý, milý, pekný Liam o ktorom mi rozprávala je práve ten Liam, s ktorým som sa zoznámila ja!

Danielle ma v to poobedie totiž poprosila, aby som do tej kaviarne šla s ňou, lebo tam nechce ísť sama a trochu sa bojí, čo bude.. Prišlo mi to ako fajn nápad, aspoň sme sa porozprávali, poradila som jej a myslím, že si konečne uvedomila, že sa neoplatí aj naďalej takto trápiť kvôli hlúpostiam.. Vravela mi, že aspoň konečne spoznám Liama a ja som už naňho bola naozaj zvedavá. No keď sa tam zjavil TEN Liam a uvideli sme sa, boli sme z toho obaja rovnako mimo a maximálne prekvapení.. Nikdy by ma nenapadlo, že keď mi Danielle rozprávala o Liamovi, tak myslí toho Liama, ktorý mi občas prebehne hlavou.

No naposledy, keď sme sa videli v tom parku som bola nahnevaná na otca a on mi asi chcel naozaj len pomôcť, no ja som sa správala dosť hmmm hnusne! Veď on za to ani nemohol..

„Mala by som sa mu aspoň ospravedlniť“ pomyslela som si. Ale ako? Mám čakať kým sa zase niekde náhodne stretneme alebo sa naňho mám opýtať Danielle? Nie to asi nie, nechcem aby to vyznelo nejako zle alebo aby si myslela niečo, čo ani nie je pravda..

„Tak to som naozaj zvedavá ako to dopadne“ pomyslela som si pri pohľade na nebo a kráčala som ďalej do blízkej pekárni, kde občas chodievam po ceste zo školy, keďže otec už nenakupuje toľko ako kedysi..

„Ahoj Sophie“ pozdravil mi starý pán Flynn, ktorý ma za tie roky už dobre pozná a vždy je veľmi milý a pozitívne naladený.

„Zdravím pán Flynn.. Ako sa máte?“ opýtala som sa ho s úsmevom.

„Ja sa mám dobre, ďakujem za opýtanie.. Čo ty? Dlhšie si tu nebola..“

„Ja sa mám taktiež fajn.. A áno, to je pravda.. Akosi som nikdy nemala cestu okolo“ pokrčila som plecami a on len prekrútil očami.

„Ach, vy ste ale zaneprázdnená mládež“ zasmiali sme sa.

„No náhodou..“

„A čo škola a tanec, ako sa ti darí?“ pýtal sa zvedavo.

„To už som tu asi naozaj dlho nebola“ uškrnula som sa.

„Veru áno.. Stalo sa niečo? Dúfam, že si neprestala so školou.“
„Ale nie, nebojte sa... V škole teraz študujem v poslednom maturitnom ročníku a myslím, že to zvládam v pohode.. No čo sa týka tanca.. Viete, už dávnejšie som bola na konkurze do jednej z najlepších tanečných skupín Londýna.. A aj keď som postúpila do najlepšej 40tky, vzali len 6 a ja som medzi nimi nebola.. Lenže po pár týždňoch mi potom zavolali, že jedno dievča z tých 6 vybratých si zlomilo nohu a chcú, aby som miesto nej tancovala ja“ povedala som nadšene.

„Páni, Sophie, to je úžasné“ tešil sa pán Flynn.

„Áno viem.. A práve tento víkend nám začínajú koncerty a rôzne akcie na ktorých budeme tancovať, takže a už veľmi teším“ dodala som s úsmevom.

„Ja som vždy vedel, že to dotiahneš ďaleko! Tvoj otec na teba musí byť pyšný“ povedal, no ja som znovu pocítila pichnutie pri srdci a v hlave sa mi vybavila posledná hádka s ním a tak sa mi úsmev z tváre vytratil.

„Si v poriadku?“ podišiel ku mne a pohladil ma po ramene.

„Otec by bol najradšej, keby som s tým všetkým prestala a zostala sedieť doma pri ňom“ povedala som bez emócií.

„Ale to určite nie je pravda.. Veď ho poznám. Vždy ťa chválil a hovoril aká si šikovná..“
„Možno.. Ale teraz sa správa, akoby mu bolo všetko jedno, nálady sa uňho striedajú ako predpoveď počasia a bojím sa, že stratil prácu, lebo v poslednom čase je akosi často doma.. Nedá sa s ním ani normálne porozprávať“ objasnila som mu situáciu.

„Fúha.. Čo sa s ním teda stalo? Nechápem to!“ vravel premýšľajúc.

„To kvôli mame.. Ešte stále sa z toho nespamätal!“

„Ale veď to bolo už tak dávno..“

„Ja viem.. Ale je na tom čím ďalej tým horšie“ povedala som smutne.

„Ách, poď sem dievčatko moje“ povedal ľútostne a milo ma objal.

„Hlavne sa kvôli tomu netráp a uvidíš, všetko bude fajn“ odtiahol si ma od seba a milo sa usmial.. Pri pohľade na jeho milý úsmev a iskričky v očiach som sa musela usmiať aj ja a snažila som sa odohnať všetky pochmúrne myšlienky, ktoré by mi mohli aj naďalej kaziť deň..

„Ďakujem pán Flynn.. No a teraz, keďže už som tu, poprosím vás 10 rožkov, jeden chlieb a 5 cereálnych žemlí“ zasmiala som sa s knedlíkom v hrdle a on sa hneď postavil späť za pult.

„Pre vás čokoľvek slečna“ žmurkol na mňa a dal mi všetko čo som od neho pýtala. Zaplatila som a s úsmevom som sa teda pobrala domov.

Keď som prišla domov, otec už bol doma a ja som si to po príchode zamierila rovno do kuchyne, kde som zložila nakúpené pečivo a pozrela som do chladničky, kde však takmer nič nebolo.. Pozrela som teda na chladničku, kde som ráno nechala otcovi odkaz, že má nakúpiť, no odkaz tam už nebol. Vošla som teda do obývačky, kde som počula zapnutý televízor a uvidela som otca, ako sedel na gauči a čítal si noviny.

„Ahoj“ pozdravila som mu chladne.

„Už si doma?“

„Hej.. Prečo si nebol nakúpiť?“ pýtam sa ho trochu nahnevane.

„Akosi som nemal čas.. Mal som dlhý deň v práci a teraz nedávno som prišiel..“

„Aha“ zmohla som sa len na to a rozhodila som rukami.

„A čo budeme dnes jesť, ak si nič nekúpil??“

„A prečo by som musel chodiť nakupovať vždy len ja?“ povedal a zarazene som naňho pozrela.

„Prosím?? Veď sa vždy striedame a navyše ja som sa dnes zastavila aspoň u pána Flynna v pekárni.“

„Čaute“ začula som ako z chodby kričí Dave. Otočila som sa teda na päte a odišla som za ním do chodby.

„Čau“ pozdravila som mu.

„Ráno som si všimol, že treba ísť nakúpiť, tak som sa po ceste od Amy (jeho priateľky) zastavil v markete“ povedal s úsmevom a ja som si len povzdychla.

„Ešteže ťa máme.“

„Otec nebol nakúpiť však?“ uškrnul sa a ja som naňho udivene pozrela.

„Ako vieš?“

„Vidím tvoj výraz.. A ráno som videl odkaz na chladničke.“

„Ja som sa zastavila v pekárni, takže som kúpila nejaké to pečivo“ povedala som mu a Dave mi brnkol po nose.

„Šikula“ žmurkol na mňa a v kuchyni začal vyberať veci z tašky.

„A Sophie? Nerieš to.. Nechaj to tak, aspoň na teraz.. Otcove správanie asi nezmeníš.. A aj tak ideš teraz preč, takže by si to asi skúšala zbytočne.. Potom, keď sa vrátiš sa s ním porozprávame, dobre?“

„Dobre“ povedala som a objala som svojho veľkého brata s nádejou, že to potom bude snáď lepšie..