13/07/2013

Forever 24

Ahojte, obrázky k týmto častiam pridám neskôr, keďže mi to nejde z tabletu.. Enjoy it ;)

Sophie
Zostávajúci týždeň bez Liama sa mi vliekol neskutočne pomaly a ja som len odpočítavala dni, kedy už budem s ním.. Po tom, čo mi povedal, že je chorý som si uvedomila, že si musím užívať každú jednu chvíľu strávenú s ním, lebo môže sa stať kedykoľvek čokoľvek a potom by som mohla ľutovať, že som mu niečo nepovedala alebo nespravila tak, ako som mohla.. Preto som sa rozhodla, že v deň jeho príchodu ho pôjdem počkať na letisko a prekvapím ho.. Dohodla som sa teda aj s ostatnými polovičkami chlanov, že pôjdeme všetky spolu a o to lepšie prekvapenie to bude.

,,Soph, si v pohode?“ opýtala sa ma zvedavo Perrie, keď sme už čakali na letisku.
,,Áno, prečo sa pýtaš?“ pozrela som na ňu prekvapene.
,,Vieš, to s Liamom“ začala a ja som na ňu prekvapene vyvalila oči.
,,Tak počkať! Ty o tom vieš?“
,,Poznáš Zayna, nič predo mnou neutají.. A keďže ho to dosť trápilo a správal sa trochu divne, hneď som ho odhalila a donútila som ho, aby mi povedal, čo sa deje“ uchechtla sa, no potom opäť nahodila ten svoj vážny výraz tváre.
,,Snažím sa na to nemyslieť, takže mi to už nemusíš pripomínať..“
,,Ja len preto, že čo so svadbou a tak...“
,,A čo by malo byť so svadbou?“ pýtam sa jej nechápavo netušiac, kam tým mieri.
,,Dúfam, že bude..“
,,A prečo by nemala byť? Čo to tu splietaš?“
,,Aaach ale nič..“
,,Nie, veď mi povedz, čo si tým myslela, lebo netuším o čom tu teraz točíš..“
,,Ja len, žee..“
,,Perriee“ hovorím už nervózne.
,,Liam sa bál, že ho opustíš“ dostala zo seba a potom si buchla rukou o čelo.
,,To ti povedlal on?“ pýtam sa trošku zarazene.
,,Nie mne, ale Zaynovi..“
,,Nikdy by som ho nedokázala opustiť, nato ho až príliš ľúbim.. A navyše, čo ho to vôbec napadlo?!“
,,Baby, chalani už idú“ zakričala zrazu El a všetky sa im rozbehli naproti. Perrie v tej chvíli na mňa ešte pozrela, objala ma a taktiež šla k Zaynovi.
Pozorovala som teda šťastné dievčatá
vítajúce sa s chalanmi a len tak som tam stála. Zrazu som zbadala aj Liama, ktorý trošku zmätene pozeral na vítajúce sa dvojice, keď sa zrazu začal obzerať naokolo. Sledovala som, ako ma hľadá a po chvíľke sa nám naše pohľady stretli. Chvíľu sme sa na seba len pozerali, no potom som sa zrazu rozbehla a skončila som v jeho objatí. V tej chvíli som mala pocit, že sa mi čas zastavil a boli sme len my dvaja.
,,Nikdy ťa neopustím!" pošepkala som mu a jemu sa slza skotúľala z oka.
,,Bál som sa, že ťa stratím" priznal a ja som mu pozrela do očí.
,,Ľúbim ťa Liam a ver mi, že aj keby sa stalo neviem čo, tak ma nestratíš. Nikdy!" hovorím.
,,Ďakujem, som najštastnejší človek na svete, že ťa mám" povedal mi a pobozkali sme sa..

Po príchode domov som už nemohla vydržať a tak sme sa s Liamom pobrali hneď do spálne, keďže som ho neskutočne chcela a pomilovali sme sa tak, ako už dávno nie.. Bolo to krásne a navzájom sme si sľubili, že nech sa stane čokoľvek, povieme si to a nič si nebudeme tajiť.. Keď sme potom spolu ležali len tak v posteli, preplietli sme si prsty a len tak sme pozerali na naše ruky a sem-tam sme niečo povedali..
,,Sophie, chcem si ťa už vziať" povedal z ničoho nič.
,,Veď si ma vezmeš už v máji."
,,Ale ja si ťa chcem zobrať čím skôr, nie až v máji" povedal a ja som sa naňho prekvapene pozrela.
,,Vážne?"
,,Áno."
,,Tak teda dobre" súhlasila som s úsmevom.
,,Naozaj?"
,,Jasné.. Je mi jedno, kedy sa vezmeme a čím skôr tým lepšie" žmurkla som naňho za čo som si vyslúžila pusu.
,,Okej, tak povedz kedy" pozrel na mňa zvedavo a ja som len pokrútila hlavou.
,,Nie, tento krát vyberieš dátum našej svadby ty."
,,Dobre teda, tak presne o mesiac, čiže 17.2.. Môže byť?" pozrel na mňa zvedavo a ja som sa usmiala.
,,Oukej, presne o mesiac.. Ale Dan nás asi zabije" zasmiali sme sa obaja.
,,To máš teda pravdu.. Už teraz stresovala aj za nás, že sa to nestihne všetko pripraviť a nie to ešte teraz, keď to zmeníme namiesto štyroch mesiacov na to budeme mať len jeden.."
,,Ale my to zvládneme a bude to najkrajšia svadba v celom Londýne" povedala som zasneno a po tom, čo sme sa na tom opäť zasmiali sme pokračovali v maznaní sa pod perinou.

Počas nasledujúcich dní a týždňov sme sa s Liamom snažili nejako zosynchronizovať v práci, aby sme mohli popri tom vybavovať aj veci okolo svadby.. Nepredpokladala som však, že toho bude až tak veľa, čo treba vybaviť, no všetko sme zvládali s prehľadom a všetci nám pri tom pomáhali.. Dan, hneď po tom ako sme jej oznámili, že svadba bude trošku skôr, začala stresovať a snažila sa vybaviť všetko, čo sme my nestíhali, za čo sme jej boli neskôr veľmi vďační.. Na svadbe by sme mali mať okolo 60 ľudí, pričom viacerí už protestovali, že prečo len tak málo, no ja nepotrebujem mať svadbu na ktorej bude 500 ľudí a z toho takú polovicu by som ani nepoznala.. Budeme tam mať len ľudí, ktorých poznáme a ktorých máme radi a niečo sme si s nimi už prežili..

,,Takže, miesto máme, obrúčky máme, pozvánky sú rozoslané, jedlo-vybavené, program máte nastarosti všetci okrem mňa, keďže mňa ste z toho surovo vynechali... Zabudla som na niečo dôležité?" pýtam sa El a Dan, ktoré pri mne momentálne sedeli a smiali sa zo mňa.
,,Zabudla si na to najdôležitejšie" uškrnula sa El a Dan len pokrútila hlavou.
,,Na čo?" pýtam sa prekvapene.
,,No predsa tvoje šaty" zasmiali sme sa a ja som sa buchla po čele.
,,Jaaaj.. Šaty by mi už mali každú chvíľu prísť" pozerám na hodinky a po chvíli začujem trúbiace auto pred domom.
,,Áno, to budú ony" hovorím nadšene a utekám cez záhradu okolo domu dopredu.
Preberiem ich od milého kuriéra a asi po 10tich minútach sa vraciam s víťazoslávnym úsmevom na perách s veľkou krabicou v ruke.
,,Páni, pekná krabica" uškrnula sa Dan.
,,A obsah je ešte krajší" zasmiala som sa a vbehla som cez zadnú terasu do domu.
,,Kam to zas ideš?" kričali za mnou obe.
,,No predsa vyskúšať si ich" kričím im cez celý dom a potom už len počujem kroky, ako utekajú za mnou.
V izbe som teda rozbalila krabicu a len pohľad na tú bielu krásu mi vháňal slzy do očí.. Vybrala som ich opatrne z krabice, položila na posteľ a vyzliekla si svoje veci.. V tom mi vbehli do izby tie dve a pomohli mi ich obliecť.. Postavila som sa pred veľké zrkadlo, baby vedľa mňa a všetky tri sme zostali bez slov.. Tie šaty a ja v nich.. Som to vôbec ja?

,,Wow" dostala zo seba El.
,,Vyzeráš nádherne! A tie šaty sú ako z rozprávky.. Myslím, že Liam sa nezmôže ani na slovo a bude na teba pozerať s otvorenými ústami" hovorí mi s úsmevom Dan.
,,Tak v to dúfam" zasmiala som sa a ešte raz som sa otočila pred zrkadlom, aby som si obzrela každý jeden detail týchto krásnych šiat..
,,Tešíš sa už?" opýtala sa ma Dan a ja som sa usmiala pri predstave, že už o pár dní budem Mrs Payne.
,,Úprimne? Neviem sa dočkať... Ale chcem sa vám poďakovať za všetko, čo pre nás robíte.. Veľmi ste nám s tou svadbou pomohli a kebyže vás nemám, tak by sme sa sami s Liamom asi zbláznili.."
,,Za to nám nemusíš ďakovať, to je samozrejmosť.. Myslím, že sme to všetko zvládli, ešte si potom to miesto svadby trošku vyzdobíme a bude to skvelé.."
,,To máš teda pravdu, lebo všetko ostatné už máme vyriešené.."
,,A kedy to pôjdeme vyzdobiť?" pýtam sa zvedavo.
,,Počkaj, počkaj, ty nikam nepôjdeš.. Ty sa len nechaj prekvapiť, my to všetko zvládneme, chalani nám pomôžu a vy už prídete do hotového" zasmiala sa Dan a El súhlasne prikývla.
,,To myslíš vážne?"
,,Snáď mi nedôveruješ?" pozrela na mňa so zdvihnutým obočím.
,,Kebyže ti nedôverujem, tak mi nepripravuješ viac než polku svadby" uškrnula som sa.
,,Tak potom?"
,,Nič, ja len že som vám tiež chcela pomôcť a som zvedavá, ako to bude vyzerať.."
,,Tak sa necháš prekvapiť."
,,Tak teda dobre" povedala som nakoniec súhlasne a opäť som sa prezliekla do svojich vecí a svadobné šaty som si starostlivo odložila, aby boli pripravené na môj veľký deň.