18/11/2013

Forever 29

Taaak a je tu posledná očakávaná časť.. Viem, že ma za takýto koniec asi zbijete, ale takýto koniec som plánovala už od začiatku, takže tak.. Bude to dojímavé, takže slzy sú povolené (nemusia to byť potoky, ako keď som to písala ja :D).. A chcem vás ešte poprosiť, aby každá/ý jedna/jeden z vás mi k tejto poslednej časti nechal/a komentár, každý kto to čítal, nech viem, či sa vám príbeh a záver páčili.. Prosííííííííím :).. Tak a teraz už rýchlo čítajte.. Enjoy the last chapter ;)


O pár rokov neskôr
„Ocíí“  vbehla mu Lily do náruče a on ju zdvihol a zatočil ňou.
„Ahoj princezná!“ dal jej pusu a následne aj mne.
„Akoto, že si už doma?“ pýtam sa ho prekvapene, keďže sme práve prišli s Lily zo školy a on mal mať nejaké fotenie v meste..
„Fotenie sa zrušilo a tak mám dnes viac času na rodinu, no nie je to skvelé?!“
„Supeer.. Tak teda poď so mnou, ukážem ti, čo sme dnes robili v škole“ ťahá ho Lily za ruku a on len s úsmevom pokrčí plecami a uteká za ňou hore schodmi..
„Ahoj oci“ pozdravím mu, keďže som ho poprosila aby postrážil nášho malého 2-ročného Matta, lebo som dnes potrebovala ísť po Lily do školy a taktiež si vybaviť nejaké veci v meste.
„Ahoj, tak aký bol deň?“ pýta sa ma a ja si beriem na ruky malého Matta.
„Ahoj mami“ hovorí mi trošku skomolene a ja mu s úsmevom dávam pusu.
„Ahoj zlatíčko.. Celkom dobrý, veľa vybavovačiek okolo toho nového vystúpenia, ale inak dobre.. A čo vy dvaja?“
„My sme sa mali výborne! Matt mi dnes ukázal, ako vie skladať svoju novú skladačku a musím povedať, že je veľmi šikovný“ pohladkal ho a Matt sa zasmial a pomrvil mi v náruči.
„Vážne? Tak to je super, som rada, že ste sa zabavili a taktiež ďakujem, že si nám ho postrážil oci.“
„To je v poriadku!“ hovorí mi s úsmevom a dáva mi pusu na líce.
„Už ideš? Mohol si zostať aspoň na čaj“ hovorím mu prekvapene.
„Prepáč dcérka, ale idem domov, je dosť hodín, po ceste chcem ísť ešte nakúpiť, takže na čaj prídem inokedy“ povedal s úsmevom a rozlúčil sa so všetkými..
Šla som teda spolu s Mattom v náruči do detskej izby, odkiaľ sa ozýval veselý chichot Lily a sadli sme si k nim, kde sa hrali.
„Ahoj Matt“ objala svojho malého bračeka Lily a s Liamom sme si vymenili šťastné pohľady.
„Čau krásavec“ nastavil ruku Liam a Matt mu po nej veselo ťapol.
„Aký si mala deň zlatko?“ pýta sa ma po chvíli otecko našich detí a tak sa začína debata o dnešnom dni, do ktorej sa zapojila aj Lily, ktorá začala rozprávať o škole a svojich spolužiakoch a neskôr aj malý Matt svojím bľabotaním a pár základnými slovami, ktoré už vedel..
Večer som uvarila večeru, všetci sme sa spolu najedli a cítili sme sa šťastne, pretože sme boli všetci spolu, čo sa nestáva vždy. Pozreli sme si spolu rozprávku, uložili deti do postele, Liam im povedal rozprávku a po chvíli už obaja zaspali..
Ľahli sme si teda do postele a ja som sa pritúlila k Liamovi.
„Budeš nám chýbať“ hovorím mu trošku smutne, keďže zajtra im začína turné..
„Noták, po týždni som späť, koncertujeme po Anglicku, nie po Európe“ hovorí mi, pričom ma pohladí po vlasoch..
„Sľúb mi, že prídeš“ hovorím mu, pričom mi zrazu pozrie do očí.
„Heey! Azda mi neveríš? Jasné, že prídem.. Budem sa ponáhľať, veď s vami chcem byť čo najskôr..“
„Deti ťa potrebujú a ja tiež!“ hovorím mu, pričom mi steká slza tvárou a on mi ju rýchlo zotrie..
„Soph, ja viem, že ma potrebujete a ty dobre vieš, že by som vás tu len tak nenechal.. Milujem ťa a deti taktiež.. Nedokázal by som bez vás žiť, ste môj celý život! Vy ma držíte nad vodou, dávate mi všetku energiu a robíte ma najšťastnejším na svete!“ hovorí mi a ja v tej chvíli viem, že to myslí vážne.
„Liam, milujem ťa.. A viem, že aj deti ťa zbožňujú, si pre nich vzorom a si skvelý otec! Pre Lily si jej princom a pre Matta si jeho veľký tato, skvelý spevák, ktorý s ním spieva pesničky z rádia“ zasmiali sme sa obaja a ešte viac sme sa k sebe pritúlili.
„Pamätáš na Paríž?“ pýta sa ma s úsmevom a ja na neho prekvapene pozriem..
„Jasné, že sa pamätám! Bolo to úžasné!“ hovorím zasnívane, spomínajúc na naše medové týždne.
„A pamätáš sa aj na našu prvú noc tam?“ pozrel na mňa žiadostivo, pohľadom presne rovnakým, ako predtým tam a ja som hneď vedela, čo má na mysli.
„Myslím, že si na ňu pamätá celý hotel a nie len my“ zachichotala som sa on ma pošteklil.
„Liaam“ povedala som trošku hlasnejšie ako som chcela, lebo som veľmi šteklivá a on dobre vie, že keď ma začne štekliť, hneď začnem kričať a rehotať sa.
„Áno?“ pýta sa nevinne a ja sa snažím zadržať smiech, lebo nechcem zobudiť deti.
„Prosíím prestaň, zobudíme deti“ hovorím a on pomaly prestáva.
„Tak teda dobre.. Ale týmto ich snáď nezobudíme“ uškŕňa sa a rukou ma hladká po nahom tele pod pyžamom.
„Hmm.. Snáď nie“ hovorím mu a a moja ruka taktiež blúdi po jeho tele...

A tak sme si ešte pred Liamovým odchodom stihli užiť podobnú noc Parížu, plnú romantiky a skvelého pocitu, že aj po rokoch sa tak veľmi milujeme!

Ráno sme sa s Liamom všetci rozlúčili, deti ho poriadne vyobjímali a pripomenuli mu, nech sa nám vráti čo najskôr a ja som sa s ním rozlúčila tiež.. No bolo to akési iné lúčenie, než tie doteraz.. Nevedela som prečo, no potrebovala som mu povedať ešte raz, že ho veľmi ľúbim a že mi bude chýbať.. Nasadol teda do auta a ešte raz nám zakýval a usmial sa na nás.. Auto sa pohlo a on tam už po chvíli nebol..

Na druhý deň
„Neznášam tie naše lúčenia“ hovorím Perrie, keď ma prišla pozrieť domov a len tak sme sa rozprávali.
„Ja viem.. Pre mňa to je tiež hrozné.. No tento krát  prídu chalani koncom týždňa domov, takže to bude v pohode, o pár dní sú doma“ hovorí mi optimisticky.
„To je teda pravda“ hovorím a ponáram sa späť do svojich myšlienok a pokračujem v stavaní kociek s malým Mattom..

O týždeň
„Dobre, ahoj“ hovorí veselo Perrie a zloží hovor so Zaynom.
„Tak čo?“ pýtam sa zvedavo, čakajúc spolu s Perrie na chalanov. Dohodli sme sa totiž, že obaja prídu rovno k nám, lebo sa dnes končí školský polrok v škole a tak Lily s Chrisom chceli byť spolu a taktiež malý Matt sa chcel s niekým hrať a tak sme zostali všetci spolu aj s tehotnou Perrie.
„Áno, vraj idú Zayn s Liamom spolu na aute a tak za hodinu, by tu už mali byť.“
„Akoto, že idú na aute?“ pýtam sa zvedavo..
„Neviem, vraj nám to vysvetlia potom“ hovorí veselo a ja sa už neviem dočkať Liama.
Začali sme teda variť s Perrie večeru a pritom sme si pospevovali a deti sa spolu hrali.. V našom dome momentálne vládla rodinná idylka, už sme len čakali na chalanov.. A keď sme odpočítavali minúty a prešla hodina, čakali sme ich na minútu presne, no akosi neprichádzali.. Vysvetlili sme si to zápchou a neriešili sme to..

No po takej pol hodine však Perrie zazvonil telefón a volal jej Zayn..
„Liam asi šoféruje a tak radšej volá Zayn“ pomyslela som si.
„Daj to prosím ťa na reproduktor“ hovorím jej  s úškrnom a ona položí mobil na stôl s úsmevom.
„No kde ste?“ povieme naraz, pričom sa zasmejeme, no v pozadí počujeme akýsi rozruch..
„Jaaa som ho nevidel.. Ani Liam nie.. Musel byť opitý.. Ja nechápem ako sa to mohlo stať“ opakoval zmätene Zayn pomedzi vzlyky.
„Zayn čo sa stalo?“ pýta sa ho vážne Perrie a ja som v tej chvíli už tušila, že to nebude nič dobré a úsmev mi zamrzol.
„Proti idúce auto do nás narazilo, z ničoho nič prešiel do nášho pruhu.. Liam sa to snažil vytočiť, no nemal veľmi kde a tak do nás zboku narazil aaa...“
„Zayn, to bude dobré, len mi povedz čo je s Liamom“ snaží sa ho upokojiť Perrie a ja sa snažím zhlboka dýchať..
„Liam.. On.. Snažili sa ho oživiť a všetko okolo toho.. Ale ono to nepomohlo“ rozplakal sa do telefónu a mne sa podlomili kolená a klesla som na gauč.. Perrie na mňa pozrela a v tej chvíli na mňa zlomene pozrela a rýchlo ma objala..
„Zayn a čo ty, si v poriadku?“ zachytila som ešte jej otázku, no ostatné som už nevnímala.. Myslela som len na ten posledný deň, keď sme boli spolu.. Ako nám posledný krát  zakýval, usmial sa.. Posledná noc s ním a to, ako som v sebe niečo veľmi zvláštne cítila.. Niečo, čo mi našepkávalo: povedz mu, čo pre teba znamená a ako veľmi ho ľúbiš..
Cítila som to.. Cítila som, že niečo sa stane, len som nevedela čo..
Teraz to už viem..
Prológ
„Ouu, si v pohode?“ začula som zrazu za sebou chlapčenský hlas a tak som sa otočila k nemu, no nohy sa mi trochu podlomili a tak ma našťastie chalan stihol zachytiť.
„Poď, radšej si trochu sadni“ povedal ustráchane a ja som si teda sadla späť na obrubník..
„Som v pohode, len sa mi trošku zakrútila hlava“ povedala som a snažila som sa o úsmev, hoci mi z toho bolo nanič.
„Ahaa.. Určite?“ Vyzeráš aj trošku... smutne“ dokončil a sadol si vedľa mňa.
„Až tak to je vidieť?“ opýtala som sa prekvapene.
„Ja to vidím, neviem ako ostatní..“
„A prečo by som ti to mala povedať, keď ťa ani nepoznám?“ opýtala som sa ho a pozrela som mu do jeho čokoládových očí.
„To je teda pravda.. Prepáč, že som bol taký zvedavý.. Inak som Liam“ predstavil sa a podal mi ruku.
„Som Sophie“ potriasla som mu ňou pričom som sa musela pousmiať. Vyzeral naozaj milo..

A tak to všetko začalo..
Teraz sedím na pohrebe a práve táto situácia sa mi vynorila pred očami.. Verili by ste tomu? Naše prvé stretnutie a prvý rozhovor.. Bolo to už tak dávno.. Kto by to bol povedal, že sa tento milý chalan s čokoládovými očami stane raz otcom mojich detí a mojim manželom? Ja teda asi nie, aj keď na mňa zapôsobil hneď v prvom momente..
Obzerám sa naokolo a vidím okolo seba 2 typy ľudí.. Prvý, smútia, pretože zomrel uznávaný hudobník z populárnej kapely, ich kamarát či známy z brandže, idol veľa mladých ľudí, dievčatá plačú a vypisujú mi, ako veľmi im to je ľúto.. Píše sa o tom teraz všade a aj keď to nesledujem, nedá sa to nevšimnúť si..
No a tá druhá skupina ľudí.. Smútime preto, lebo je to člen našej rodiny, najlepší kamarát, mali sme s ním skvelý vzťah..
Naokolo počuť vzlyky, poťahovanie nosom či vidieť len kamenné tváre, tak ako je tá moja s tým rozdielom, že po mojej tvári sa z času na čas skotúľa slza..
Deti otrasené, Lily si opiera hlavičkou o moje rameno, ja ju rukou objímam a tou druhou držím v náručí Matta, ktorý ešte tak celkom nevie, čo sa to tu deje..
Po chvíli sa presúvame na cintorín a spoločne ho pochovávame.. Snažím sa neplakať, hoci to miestami nejde.. Zayn a ostatní ma zozadu objímajú, hladkajú ma chrbte.. Snažím sa nepripúšťať si to až tak, tento týždeň som sa už po nociach naplakala dosť, myslím..
Po tom všetkom mi všetci zaželajú úprimnú sústrasť, pomaly sa rozchádzajú s krútením hlavou a otázkou „Ako je to možné, prečo sa to stalo?“
Je mi jedno čo si myslia.. Chalani s dievčatami berú deti a ja ešte chvíľu ostávam pri hrobe, po chvíli už sama a oni ma čakajú pri aute..
Hádžem svoju ružu dole, na rakvu, pozerám sa na jeho fotku a aj keď viem, že tu nie je, počúva ma zhora a vie, že to čo mu teraz hovorím, je pravda..
 „Pozerám, že osud s nami dobre vybabral, čo? Obalamutil nás tým, že môžeš zomrieť na nejakú zvláštnu chorobu a zariadil to tak, že to bola autonehoda.. Také jednoduché.. No nemusel si nás opustiť ešte tak skoro zlatko.. Malý Matt je ešte malý.. A čo tvoja princezná? S kým sa vyblázni toľko ako s tebou? Svojho ocka nadovšetko ľúbi.. A tvoja manželka ťa taktiež nadovšetko miluje.. Poslednú noc si mi sľúbil, že prídeš.. A aj keď to teraz bolí a bude ešte veľmi dlho, tak trošku sme na to boli pripravení, čo myslíš? Na začiatku som ti povedala, že ťa v tom nenechám a dúfam, že som to aj splnila.. A teraz ti tu môžem sľúbiť, že nikdy nedovolím, aby na teba deti niekedy zabudli, lebo ty budeš navždy s nami, v našich srdciach, spomienkach a budeš nás ochraňovať aj tam zhora..
Tak veľmi mi budeš chýbať Liam! No ja budem navždy spomínať, na naše spoločné chvíle a na to, čo sme si spolu prežili, kde všade sme spolu boli..
A neboj, chalani a baby mi vo všetkom pomôžu a nenechajú ma v tom.. Takže ešte jednu vec, ktorú by som ti chcela povedať..
„Ver tomu, že sa ti tu o ňu postaráme brácho.. Nikdy ju nenecháme samú a čokoľvek bude potrebovať, stačí povedať!“ pridal sa ku mne zrazu Zayn a hoci som nevedela, ako dlho tu už stojí, nevadilo mi to..

„Soph, ešte predtým.. Liam ti chcel dať toto.. Našiel som to v jeho kufri, kde to mal odložené, medzi vecami“ podal mi malú krabičku a ja som ju pomaly otvorila.. Bola tam retiazka, na ktorej bol zavesený prívesok, ktorý pre nás vždy veľa znamenal.. Symbolizuje totiž slovíčko FOREVER.

„Ty si teda číslo Mr Payne“ usmiala som sa cez slzy, ktoré mi stekali tvárou a Zayn ma len ticho objal..

„I promise you, that I will love you FOR EVER darling! A nikdy na teba nezabudnem!“ hovorím a pomaly so Zaynom po mojom boku odchádzame.. Po chvíli sa ešte otočím, pousmejem sa a poviem to, čo mi zostane navždy v pamäti a jeho obľúbené: „See you later.“

6 comments:

  1. Slzy mi stekajú po tvári. Aj keď je to len príbeh, predstavovala som si každé jedno slovo, pohľad, úsmev a či slzu. Majstrovanie tvojej fantázie, šikovnosti, vtipu a opisu lásky je bezhraničné. Nádherné zakončenie, aj keď smutné. Iws :-*

    ReplyDelete
    Replies
    1. Ďakujeeem Iws za nádherný komentár, vážim si to, som rada, že sa ti celý príbeh páčil :-*

      Delete
  2. Mega krásne napísaná časť. Úžasné zakončenie, ale bola by som radšej keby to skončilo šťastne ... Normálne že mi tiekli slzy a to sa mi často nestáva ...: D Proste len to čítať a predstaviť si to .... no proste wau. ;) ... A inak neviem sa dočkať na nový príbeh ... ;) - Kikuška

    ReplyDelete
    Replies
    1. Ďakujem Kika, som rada, že sa ti príbeh páčil a čo sa týka nového.. máš sa na čo tešiť ;)

      Delete
  3. Anonymous9/12/13 22:48

    Túto poslednú časť čítam po veľmi dlhom čase takže prepáč že až teraz.
    Nádherná časť, Neopísateľná Láska a Hlboký smútok a žiaľ . . . revem tu ako dziva, každu každučičkú vetu som si predstavila a akoby to bolo naozaj som to videla. Jednoducho Prekrásne :) Len škoda že je to take smutné a bolestivé ...

    ReplyDelete