14/12/2014

Decisions


HEEEY! Hopefully everybody is fine and positive :). Its been a while, i wrote something here. I know i said, i will post here more often but you know, sometimes its just happenin too much in a short time and then you dont know what to do first. And that was exactly my case in a last few weeks. Doing million things in once, being busy (as usual), meeting new people, partying, not sleeping that much, working, solving everyday problems, then not just everyday ones, being crazy, laughing, studying.. Well quite a lot for one person haha. But still better than just sitting at home, isnt it?
I would like to write here today sometihing whats sometimes really hard for as in many ways and thats deciding. Me - personally, im terrible with that. I never can decide (my boyfriend would tell you :D).. I really hate it about myself and sometimes i would like to just slap myself with words – Oh God, come on Erika, decide, you  dont have all day long for it :D.
 Doesnt matter, if it is just about the buying clothes which starts with a question  if you really need it or not, then you are thinking  but its a good prize, so would be great to have it (even if you wont even wear or use it lol). Then deciding to go somewhere or not, stay at home and be comfy or go out to that terrible cold weather outside with your friends. But then if you will go out with your friends, you will have some fun, if you stay home, you will watch the movie or just to be bored and go to the bed earlier with an idea – i feel like an old lazy person..
Okay, okay.. I know. All of us, we have a days like that. Lets be honest, we just need it from time to time (not always!). But then there is another category..
Do you know that feeling when you have to decide between more things and you just feel lost between your head and heart? Im sure, you do! It just happens and i dont believe there is somewhere out one, who has never felt like that. (Please, i want to meet her/him, if they exist! :D)
 Sometimes we find hard to decide, whats good and what is not really, what will help us and what will, on the other hand,  not help us at all. Maybe it looks on the beginning like a right thing and its very tempting but its also very dangerous and even if you really want to try something different, you may regret it once. Its that kind of decisions, which are the hardest ones. Its not about the clothes, which you will wear tomorrow, its not about the not important things, its a decision about our lives!
About the life and about the questions which are really important to us. On of my very important questions right now which kinda scares me is, where to go uni. Okay, i already know but still.. Go to the totally different world with the different everything + studying in english + its not just for a month but for a few years. Will I make it? Will it be all right? Lets hope, it will, thats the only thing what i can do at the moment.. Some more questions which are scarying me? Yeah, there would be a few more. Everybody has some.. Loosing the close people.. Loosing freedom... Not being ourselfs.. We are kinda responsible for all of them, well not just kinda.. We really are. If we behave differently than we should, we can loose some close people. Well, what was i saying? We shouldnt, not very close people even if we change a little bit (i dont mean the huge changes), if they love us once, they shouldnt mind.. Even if its sometimes very hard to find the way back to each other, we should at least try it cause it worth it i guess. We should also think before we do something cause we can hurt somebody and we dont wont any more broken hearts, do we? I think, its quite a lot of them all around the world.. We should just be careful with the decisions we are making because it can hugely affect our life in many ways.

We are responsible for all of our decisions and for all the things what we do, soo my advice? Dont have any.. Well, just think what you do, to think about it later and be happy with (at least almost) all of your decisions you have made :).

27/11/2014

Have a break!

Sometimes we feel like we have quite a lot of it, don't we? From time to time I do, for sure. Anyway, what i want to say is, that we shoud take a break! Take a day off from school/work, just chill (or in my case, finish something important to school lol) cause we deserve a rest. We're working soo hard and we are not robots to work/study without a day off. Soo do you know what should you do know? Make a cup of tea (or whatever else, what you like), make yourself comfortable and do nothing at all! Just watch the movie or listen to the music, do something, what you like. I know, some of you will maybe protest and they will be like: "aaahh, i don't have a time bla bla bla..." EXCUSES! You can if you want! You just really have to want it! Even if its hard, you should find the way, how to feel good and how to have a little bit time for yourself :). Good luck!

11/11/2014

Vysvetlenie/Explanation

Ahoojte! Takže v momentálnom štádiu sa cítim tak, že príbeh ktorý som sem začala písať asi pred pol rokom, nedokončím.. Zabralo by mi to veeľmi veľa energie a času, čo momentálne nemám, aj keď energia by sa našla.. Takže nateraz končím s príbehmi, aj tak ich nečítalo až tak veľa ľudí, ako keď som pridala len taký článok pomimo :D.. Takže som sa práve rozhodla, že tu budem pridávať hocičo. A to doslova! Moje myšlienky, postrehy, názory.. Jednoducho čo ma napadne a čo ma ovplyvní.. Ďalšou zásadnou zmenou bude, že články , teda aspoň väčšina, budú v angličtine (prepáč dedko, po anglicky toho asi veľa nenačítaš, ale musím sa už trochu posunúť ďalej, ale babka sa môže teraz vzdelávať a opakovať si angličtinu, ona ti to preloží :P). Takže sa budete vzdelávať aj vy so mnou ;). A taktiež si myslím, že tou angličtinou mi to tu bude čítať viac ľudí a taktiež sa to opäť lepšie rozbehne tak, ako to bolo pred tým. Tak sa teším na naše nové zážitky pri písaní/čítaní tohto môjho blogu.. See you soon :).

10/11/2014

Something

Po dlhom čase, aspoň niečo, hoci po anglicky :D
Afteeer sooo long time! Something in English this time, what am I thinking about right now? :)

Isnt it crazy, if u have some friends, wo can make u laugh even if u are talking about nothing at all with them? Just typing can make u laugh and i think its one of the best feelings in the world! To have friends, who are always making u laugh, they are trying to cheer u up, if u feel sad. I love laughing out sooo loud, to have teras in my eyes, just because i cant stop laughin. I love that feeling - to be loved by people, who really cares about u and they just love the way you are :). And even if they are far away from you, u know, they will always be there for you and they will never EVER forget you.

24/06/2014

Pravda o Cypre

Ahojte ;). Viem, ze som uz dlho nic nepridala, no ako uz asi viete som spat na Cypre a dotaz som jednoducho nemala cas a taktiez sa to uz asi tyzden snazim postnut :P.. A aj ked taky kratsi clanok, chcela som napisat o Cypre mojimi ocami, tak snad sa bude pacit.. Btw, sorry, ze je to bez diakritiky, no pisat na anglickom pocitaci + vsetko mi to preklada do grectiny... :D Enjoy



Letna prax zo skoly, 5 mesiacov horucavy, Cyprus, party, alkohol, naladovy sef a volne dni vtedy, ked nechceme + spolubyvajuce su bordelarky - madarky. Ano, to je moj zivot tu na Cypre v Ayia Nape. No ani zdaleka to nie je vsetko..
Hovori sa, ze vsetko ma svoje pozitiva a negative a asi je to aj pravda. Ja sa vacsinou zameriavam hlavne  na tie pozitiva, no samozrejme, niekedy je to naozaj tazke..
Na Cypre milujem tu volnost a celkovy zivot. Robis si co chces, kedy chces, s kym chces a ako chces.. Zijes si jednoducho svoj zivot.
Ten pocit, ked rano (teda na obed) vstanes, mas volny den, den pred tym si zuroval/a, vsetci sme rozbiti, nechce sa nam, no vstavame, pozrieme do chladnicky, ktora zvycajne zyva prazdnotou, tak ju radsej hned znechutene zavrieme, skrka nam v bruchu, rychlo sa dame dokopy, oblecieme sa a ideme sa najest do tej najuzasnejsej pekarni na svete (vola sa Zorbas), dame si zapecenu bagetu a len tak si sedime vonku na lavicke a uzivame si ten pocit, ked nieco poriadne papame.
Nasledne sa donutime ist na plaz, kde sa opekame a otacame ako kurca na grille, aby sme boli rovnomerne opalene. Sem-tam si ideme zaplavat do mora, ci len tak sa osviezit slanou vodou, ktora je mimochodom taka slana, ze by sme z nej mohli pozbierat sol a navarit polievku bez pridania soli, ktoru stale kupujeme. Este by sme aj usetrili.  No ale ved to je jedno. Aj dve. Uz odbocujem. No takze bezstarostny zivot, len tak si lezat na plazi a slnit sa, podo mnou horuci no jemny piesok, vyhlad na krasne modre more. Obzeram sa dalej a nasledne konstatujem, ze sezona peknych a vypracovanych tiel uz v Ayia Nape zacala. Nevadi, ze som zadana, drzim sa pravidla – nesahat pouze koukat :D.. A nekoukat = impossible, cize nemozne.
Party v Ayia Nape? Totalne sialene! Momentalne je to tu uz konecne busy, ulice su plne ludi, takze niekedy sa musime doslova predierat, aby sme sa dostali z bodu A do bodu B. Veeelmi vela mladych ludi, ktori si sem chodia hlavne uzivat a zabavat sa, kluby v noci doslova ozivaju, hlasna hudba z kazdej strany, vybrat si mozes z cohokolvek, ci uz mas rada RnB, oldies alebo aj sucasne hity. Kedze sme staff, tak mame volne vstupy do vsetkych klubov, niekde mame este aj drinky zdarma, alebo aj niektori kamarti po kluboch, ktori nas uz poznaju, nam beru drinky “na svoje triko”.
Praca v Ayia Nape? Popravde, vobec nie je tazke si ju tu najst.. Ak sa len prejdete po hlavnej ulici, na kazdom druhom obchode, restike ci bare maju napisane, ze hladaju staff, cize zamestnancov. Dokonca vela klubov hlada ludi, ktori budu rozdavat letaky a budu lakat ludi do svojho baru a verte mi, tychto tu je asi naaajviac a niekedy nam uz lezu na nervy, kedze kazdych 5 metrov vas zastavuju a nechcu vas pustit dalej..
A co sa tyka mojej praci v hoteli, mam ju rada. Vacsinou som takmer vsade, teda vsetky restiky a bary. No pracu za barom mam radsej, lebo sa mozem rozpravat s hostami, co milujem uplne najviac! Zboznujem spoznavanie novych ludi a tu je ta filtracia hosti dost vysoka, kazde mame kazde dva tyzdne novych hosti, niekedy aj castejsie. Vzdy sa snazim rozpravat s vacsinou, hlavne ked mam cas, vtedy to je najlepsie. Je to totiz uzasne pocuvat, o roznych ludoch, z roznych casti sveta, ked mi rozpravaju, co vsetko uz zazili a kde vsade boli.. Ozaj, a viete co je este super? Ked sem pridu hostia z minuleho roku a pamataju si ma, to je skvely pocit. Alebo ked spoznate niekoho z hosti, ktory vas za tie jeho dva tyzdne pobytu u nas velmi ovplyvni alebo sa velmi skamaratite a potom ked odchadza je to niekedy naozaj divny pocit, ze sa s nim/s nou uz mozno nikdy neuvidite, no pritom viete, ze na daneho cloveka nikdy nezabudnete. Mne osobne to dava velmi vela a nedokazem si predstavit svoju pracu bez kontaktu s ludmi.  Som velmi spolocensky clovek, ktory sa stale usmieva a rad sa rozprava(ale to uz o mne asi viete :D).. Takze to je pre mna na praci v hoteli uplne TOP. No taktiez je zaujimave vidiet, ako sa pocas jednej sezony v hoteli vsetko meni, ci preraba, ako sa vymyslaju nove veci v snahe zlepsit to, no nakoniec to vyjde este horsie, nez to bolo pred tym.. Taktiez ako vsetko funguje, ci nefunguje.. Skvela skusenost.
Takze taky suhrn celej Ayia Napy? Jednozancne sa sem opati prist, aspon na par dni, vidiet to tu, celkovy zivot tu. Urcite sa to neda opisat slovami a taktiez fotky nedokazu zachytit tie jedinecne zazitky a situacie, ktore tu clovek prezije. Jednoducho to treba vidiet a zazit. No garantujem vam, ze toto miesto vas nesklame, pretoze su tu nadherne plaze, more so vsetkymi odtienami modrej, uzasne party, dobre restauracie ci bary a sialeni ludia, ktori vam vsak obcas dokazu pomoct viac, nez si dokazete predstavit. A mozno spoznate ludi, ktori vam zmenia zivot a celkovo aj vas postoj k zivotu, tak ako sa to stalo aj mne..
See you :)!

18/05/2014

Story of my Life 18

Ahoojte :)! Viem, že som už dlhšie nič nepridala, ale posledné dni boli dosť busy a keďže v utorok opäť odchádzam na Cyprus, tak som mala vybavovačky, ukončiť školský rok a podobne.. Každopádne dúfam, že sa bude páčiť a že si to ešte niekto prečíta ;).


„To máš zato, že si taký magor!“ hovorí mi a v tej chvíli je už pri nás aj Pete a snaží sa ma odsunúť preč.
„Nie Pete, nechaj ma!“ bránim sa a predieram sa späť k nej.
Christy ma prebodáva pohľadom, no mne je to v tej chvíli jedno. Nedovolím, aby robila niečo, čo bude neskôr ľutovať..
„Ideme domov Christy!“ hovorím rozhodne a hľadíme si do očí.
„Nemáš právo mi hovoriť kedy idem domov! Môžem tu zostať do kedy chcem a s kým chcem!“
„Poď!“
„A prečo by som vlastne mala ísť s tebou? Choď si za tou svojou štetkou!“ vyhŕkne a v tej chvíli ma úplne odstaví a ja neviem čo mám povedať.
„Povedz kamarátom dobrú noc“ hovorím rozhodne a bez emócií a ťahám ju preč, hoci sa vzpiera.
„Sebi!“ zastaví ma ešte Pete.
„Ver mi! Neboj sa, nejdem ju znásilniť.. Som opitý, no nie až tak.. Odvediem ju domov, to bude najlepšie..“
„Dobre teda.. Pôjdem s vami..“
„Nie! To zvládnem“ hovorím presvedčivo, no on je neoblomný.
„Notáák, nebuď blbec.“
„Hlavne odtiaľto čím skôr vypadnime..“
„Tak teda poďme“ hovorí a opúšťame preplnený klub.

Christy
Ráno som sa prebudila s veľkou bolesťou hlavy a pomaly som rozlepila oči. Rozhliadla som sa naokolo a po chvíli som sa strhla. Kde to vlastne som? Pozrela som sa na seba, no mala som oblečené svoje šaty zo včerajšku. Ako som sa sem dostala? Včerajšok.. Čo sa dialo? Mám trochu väčšie okno, lepšie povedané, posledné, čo si pamätám je, že sme s Petom šli niekam do klubu.. Ach, mám v hlave toľko otázok.. Ľahnem si späť a hlavu si zaborím do vankúša. Keď vtom zrazu... Sprcha? Naozaj počujem sprchu?! Sakra, takže tu asi nie som sama.. Po  chvíli sa spamätám a snažím sa nájsť svoje topánky a kabelku. Musím zdrhnúť, kým ma tu niekto nenačape.. Už už sa presuniem do kuchyne s tým, že snáď som si zobrala všetko, keď sa otvoria dvere kúpeľne.
„Zdrháš?“ uškŕňa sa na mňa osoba, ktorú by som tu vôbec nečakala a má na sebe len obmotaný uterák.
„Sebi?“ zízam naňho prekvapene a zarazene zároveň.
„A koho si čakala?“ smeje sa na mojom výraze a ja sa cítim trápne.
„Ja, ja... Neviem.. My sme spolu niečo.. No veď vieš.. Mali?“ pýtam sa s obavou v hlase.
„Nie, aj keď som sa musel držať.“
„Chvála Bohu! Teda počkať.. Čože??“
„Noták, robím si z teba srandu“ krúti hlavou a zagúľa očami.
„Magor!“ zamumlem si.
„Ďakujem.. Nebyť mňa moja milá, tak sa pravdepodobne zobúdzaš v nejakej inej posteli, no tvoja by to určite nebola! Mala by si sa mi ešte poďakovať“ hovorí trochu rozhorčene a ja naňho nechápavo pozriem.
„Čo tým myslíš?“
„Nehraj sa, že nevieš o čom rozprávam.. Doslova si sa tam včera predávala ako nejaká..“ hovorí, no potom sa zastaví a nedopovie.
„Nie som si istá, či chcem vedieť, čo sa včera dialo“ hovorím tichšie a pozerám do zeme.
„Tak počkať.. Ty si to nepamätáš?!“ zasmial sa, pričom si odfrkol.
„Bolo to snáď až také vtipné?!“ hovorím zvýšeným hlasom.
„Ako pre koho..“
„Opýtam sa inak.. Čo si pamätáš ako posledné?“
„Že som šla s Petom niekam do klubu..“
„A pred tým?“ Bola som u Peta aaa...“
„Aaa?“
„Nič, to ťa nemusí zaujímať“ hovorím, pričom si uvedomím, že mu predsa nemôžem povedať pravdu. To, ako som bola na dne a následne som sa kvôli nemu opila..
„Takže nič z klubu si nepamätáš?“
„Hmm.. Nie.“
„Páni.. Ale musím ti pogratulovať, všetci chlapi slintali.. Mohla si si vyberať.. Škoda, že si to nepamätáš“ hovorí ironicky, no ja v tom cítim aj trochu nahnevaný tón.
„O čom to do pekla rozprávaš?! A mimochodom, aj keby, prečo to teba tak veľmi zaujíma.. Vlastne, lepšie povedané, ja ťa nezaujímam, tak prečo sa do mňa toľko staráš?!“ hovorím zvýšeným hlasom a on na mňa pozrie pohľadom, ktorý som uňho ešte nevidela..
„Pozri,“ začal normálnym hlasom „včera si tam vyzerala zúfalo.. Okolo seba si mala minimálne 15 chlapov, ktorí ťa z každej strany obchytkávali a ktorých si bozkávala.. Tancovala si, akoby si bola nejaká striptérka a ešte tie šaty, v ktorých si taká sexi... Nedopadlo by to dobre, keby si tam zostala.. Musel som ťa odtiaľ zobrať, skôr, než bolo neskoro“ povedal trochu skleslo a ja som sa mu zapozerala do očí.
„Takže preto som teraz tu? Preto som tu spala? To ty si ma odtiaľ vzal? Prečo? Prečo ti vadilo, keď som okolo seba mala toľkých chlapov, ktorí ma, podľa tvojich slov, obchytkávali? Prečo si ma tam jednoducho nenechal?“
„Nemohol som sa na to už ďalej pozerať Christy..“
„Ale prečo, tak mi už konečne povedz prečo?!“ dožadujem sa zúfalo odpovede.
„Chceš vedieť prečo? Naozaj to chceš vedieť? Fajn!! Pretože mi na tebe záleží, áno.. Pretože som žiarlil, keď tam všetci boli okolo teba. Ako sa ťa tam tí slizkí hadi dotýkali a vedel som, že každému z nich ide len o jedno! Viem, že to dievča, ktoré tam včera s nimi tancovali si nebola ty.. Viem, že ty taká nie si.. Ale bola si taká opitá.. Pochop, nechcel som, aby ti niekto ublížil“ hovorí smutne a mne sa nahrnú slzy  do očí. Bože, čo som to tam včera vystrájala?!
„Povedal si, že ti na mne záleží?“ hovorím prekvapene, keďže mi práve dôjde, čo povedal.
„Áno, počula si dobre..“
„Tak prečo ma potom tak trápiš Sebi?“
„O čom to tu rozprávaš?“ pýta sa nechápavo.
„Vieš, prečo som včera vyzerala tak, ako som vyzerala? Bolo to len a len kvôli tebe. Keď som ťa včera videla s tvojou bývalou a to celé divadielko tam.. Jednoducho som to nedokázala stráviť.. Potom prišiel Pete a ponúkol mi pomoc, povedala som mu, že sa chcem opiť a tak sme sa opili. Pomohlo mi to aspoň na chvíľu vypnúť a povedala som si, že sa kvôli nikomu trápiť nebudem, lebo to aj tak zjavne nemá zmysel..“
„Jaa.. Prepáč mi to.. Nevedel som, že si to tak brala. Ale keď ty si taká tvrdohlavá.. Chcel som ti to vysvetliť, lenže ty sama si zdrhla, šiel som potom za tebou, no Pete ma zastavil, že nech k tebe radšej ani nejdem, že on pôjde.. A aj tak si mi včera na pláži vravela, že ti je to už jedno, pamätáš?“
„Prosím? Áno, povedala som to, pretože som mala pocit, že to práve tebe je úplne všetko ukradnuté.. Sebi ja nie som dievča, s ktorým sa raz vyspíš a potom zdrhneš.. Nechcem byť len letnou láskou na noc, či týždeň..“
„Počkať, počkať.. Ty si naozaj myslíš, že som to bral  tak, že som sa s tebou vyspal a že si len nejaká moja trofej alebo niečo? Vážne?? Chcel som sa s tebou o tom včera na pláži porozprávať, lenže si ma hneď odstavila, že to už neriešiš a že ti to je jedno..“
„A nebola som len nejaká trofej? Keď si sa so mnou o tom chcel tak veľmi porozprávať, prečo som ťa hneď našla s tvojou polonahou ex u teba, ako sa bozkávate? Šla som za tebou, lebo som sa ti chcela ospravedlniť za to, čo som ti na pláži povedala a chcela som ti povedať, že mi to vôbec nie je jedno.. Ale potom som si to akosi rozmyslela..“
„Diana za mnou včera bola, áno.. Keď som počul, že mi niekto zaklopal na dvere, jedinú osobu, ktorú som za nimi chcel vidieť, si bola ty! Lenže nestála si tam ty, ale ona.. Bol som mimo, z toho rozhovoru s tebou a ona to využila vo svoj prospech.. Veľmi sa ti ospravedlňujem, nechcel som, no akosi som sa nedokázal brániť.. No potom som zrazu zbadal tvoju tvár a povedal som nahlas tvoje meno a ona sa nahnevala.. A tak som ju vyhodil a videl som tam stáť teba.. Jasné, že by sa to ťažko vysvetľovalo..“

„Aha“ dostala som zo seba a tento náš rozhovor začínal byť dosť mätúci.

09/05/2014

Positive Thinking!

Taký kratší motivačný článok ;)!


Niekedy je život komplikovaný.. Niečo sa náhle pokazí, stratíme milovanú osobu, niekto nás oklame či sklame, máme nedostatok peňazí, nič sa nám nedarí a máme pocit, že sa proti nám postavil celý svet. Dovolím si totiž tvrdiť, že každý z nás niečo z toho aspoň raz v živote zažil, že? Viem, viem, nie vždy je to všetko jednoduché. No hoci si to často ani neuvedomujeme, za veľa vecí si môžeme sami a väčšinou si ten náš život komplikujeme my! Teraz si určite väčšina z vás pomyslí, to určite, ja že si môžem za to všetko zlé? Odpoveďou je bohužiaľ kruté, no pravdivé ÁNO! Našimi myšlienkami si privolávame všetko. Či už všetko dobré, no zároveň aj to zlé. Ja viem, ťažko uveriteľné, tiež som tomu najprv nechápala, no konečne som svoje zmýšľanie zmenila. Viete, je to v podstate celkom jednoduché. Stačí sa zamerať na veci, ktoré máte radi a byť vďačný. Ďakujte za všetko naokolo, za dobré počasie, za zdravie, rodinu, priateľov, peniaze, za kvety, ktoré máte radi, za jedlo, ktoré vám chutí, jednoducho za hocičo, na čo si spomeniete a čo vám robí radosť. Robte veci, ktoré vás robia šťastnými. Máte radi šport? Športujte! Radi chodíte von do prírody? Tak neseďte doma a choďte! Snažte sa nahradiť všetko negatívne pozitívnym a uvidíte, že tým pozitívnym rozmýšľaním si do života pritiahnete ešte viac pozitívneho, veľa šťastných chvíľ a veľa ľudí, ktorý zmýšľajú ako vy :). Good luck!

07/05/2014

Story of my Life 17

Enjoooy :)! Btw, nezabudnite na anketu :D


„Notáák Christy, viem, že si tam“ klopal mi neprestajne na dvere Pete, no ja som zo seba nedokázala vydať ani slovo.
„Prosím.. Potrebuješ teraz podporu, videl som vás von“ hovorí a ja mu teda otvorím, no od dverí sa ešte stále veľmi nepohnem.
Pete vkĺzol dnu cez polootvorené dvere a keď ma zbadal sedieť na zemi, učupenú s roztečenou špirálou, sadol si vedľa mňa a tuho ma objal. V tej chvíli som sa cítila veľmi veľmi sklamaná.
„Noták, nestojí ti za to“ hovorí mi, čo ma aj trochu prekvapí, keďže viem, že sú kamaráti.. No v tej chvíli mi je úplne jedno, čo hovorí.. Jeho objatie mi pomáha a ja po chvíli prestávam vzlykať. Von sa už stmieva a mňa začína premáhať únava a taktiež mi je zima. Krátko sa v Petovom objatí pomrvím a on uvoľní ruky, ktorými ma držal, aby som sa mohla postaviť. Unavene si pretriem oči a rukami si zmyjem špirálu, nech nevyzerám ako mátoha..
„Jaa...“
„To je v pohode“ preruší ma hneď Pete, usmeje sa a opäť ma objíme.
„Ak pre teba ešte môžem niečo urobiť...“
„Opi sa so mnou!“ hovorím rýchlo a jeho moja odpoveď pravdepodobne najprv zaskočí, no potom sa len uškrnie.
„Tak ma teda nasleduj“ hovorí mi a otvára dvere.
„Počkaj, veď predsa nemôžem ísť takto, vyzerám hrozne.. Ty kľudne choď, ja sa dám dokopy a prídem.“
„Si si istá?“ pozrie na mňa so zdvihnutým obočím.
„Áno.. Kam mám prísť?“
„Príď ku mne, mám plnú chladničku“ zasmeje sa a ja len súhlasne prikývnem.
„Dobre, hneď som tam“ hovorím a on odchádza.
Pri pohľade do zrkadla sa zháčim nad svojim výzorom a tak sa hneď začnem dávať dokopy. Rýchla osviežujúca sprcha, odmaľovať sa, no zároveň aj namaľovať a vybrať niečo na seba. Hmm, čo si oblečiem? Mám chuť na niečo sexi.. Veľmi sexi. Nepoloží ma predsa nejaký chlap.. Idem sa zabaviť a na všetko zabudnem.. Už aj tá únava ma tuším prešla. Idem si dnes užívať, je mi všetko jedno..
Nakoniec som teda zvolila svoje nové modro - tyrkysové šaty so zlatým opaskom a veľkým výstrihom. V tej chvíli som vedela, že sa za mnou dnes otočí nejeden chlap, no v podstate to bol môj plán. Do zlatej kabelky som si dala len kľúče a svetlo ružový rúž, to mi bude na dnes stačiť.
Po chvíli som už klopala Petovi na dvere a neprešli ani 2 sekundy a už mi otvoril.
„Stál si pri dverách či čo?“ uškrniem sa a vojdem dnu.
„Páni“ zíza na mňa tak okato, že by sa to nedalo nevšimnúť si.
„Pete zavri ústa, tečie ti slina“ zasmejem sa na jeho priblblom výraze tváre a on len potrasie hlavou.
„Prepáč, ale keď si porovnám, ako si vyzerala asi pred pol hodinou a teraz.. Sooo sexy!“
„Ďakujem.. To bol môj plán, vyzerať dnes čo najviac sexi.. Musela som sa dať dokopy. Nebudem sa predsa pozastavovať nad nejakým idiotom, ktorý ma neskutočne naštval a sklamal!“
„Christy si si istá, že..?“ začal opatrne, no ja som ho rýchlo prerušila.
„100 percentne! Tak a teraz by si mi už mohol niečo naliať, lebo začínam byť smädná“ uškrniem sa a on nám teda naleje.
„Na dnešný začínajúci sa večer“ pripíjame si a kopneme do seba niečo riadne ostré. Netuším čo pijem, no bude to dosť silné. No hovorím si, nevadí, čím silnejšie, tým lepšie.

Sebi
„Nedokázal som len tak sedieť doma a čumieť na steny naokolo. Musel som vypadnúť! Fľašu som už stihol dopiť a keďže sa mi zásoby minuli, chcel som ísť niekam. Potreboval som ísť medzi ľudí, potreboval som sa znormalizovať! Potrebujem sa odreagovať! Musím na ňu prestať myslieť.
Postavil som sa, prezliekol som sa a odišiel som do mesta. Len tak sám. Určite v tam niekoho stretnem. Niekoho, kto si so mnou dá do nosa.
Prišiel som do klubu, prezývaný „The Castle“, ktorý je tu najobľúbenejší a taktiež je vždy preplnený. Došiel som dnu, trochu som sa poobzeral, stretol som pár známych a namieril som si to rovno k baru. Objednal som si niekoľko shotov (šotov=poldecákov), ktoré som si vypil ani neviem s kým. Sledoval som ľudí tancujúcich naokolo, baby tancujúce na bare a potom som stretol Charlotte s ktorou som sa dal do reči.
„Ahooj, si v pohode?“ pýta sa ma a ja len prikývnem.
„Videla som, čo sa dnes stalo..“
„Nerieš to Charlotte.. Je to už jedno.“
„Jasné, že nie je. Obaja sa stále obkukávate a nemysli si že neviem, že ste už spolu aj... Dobre, som ticho.. Prečo to tak všetko musíte komplikovať.. Čo u teba vlastne robila Diana?“ zavalila ma otázkami, ktoré som však asi po sekunde zabudol.
„Charlotte, nazdravie“ ukázal som jej pred očami svoj pohárik a ona len zagúľala očami.
„Tak nazdravie“ hovorí a konečne pijem s niekým, koho poznám.
K Charlotte sa pridá aj Lily a Adam a tak mi pomáhajú pri odreagovaní sa, no potom ma pohľad zavedie na druhý koniec baru. Zrazu zbadám Peta a Christy ako sa zabávajú a ona tancuje asi s každým, kto je okolo nej. Chlapi slintajú, pretože má na sebe neskutočne sexi šaty, ktoré viac odhaľujú než zakrývajú a tak všetky pohľady patria jej.. Pomedzi tancovanie si dá tri shoty za sebou a baví sa ďalej.
„Mal by si ísť za ňou.“
„Nie..“
„Veď ju tam o chvíľu vyzlečú“ poznamená niekto vedľa mňa po chvíli a naozaj to tak vyzerá..
„Nech sa baví..“
„Sebi..“
„Dajte mi všetci pokoj!“ hovorím a vstávam od baru.. Chystám sa k inému baru na opačnom konci klubu, no po chvíli tam príde Pete a za ním Christy.
Nevšimnú si ma a veselo sa bavia. Je neskutočne opitá a jazyk sa jej začína pliesť. Zrazu k nej však zozadu príde nejaký chlap a pobozká ju na krk.
S vypúlenými očami ich sledujem a ona sa zrazu otočí a pobozká ho. Potom jej podá drink Pete a keď mu schmatne svoj drink z ruky, taktiež ho pobozká.
Čo to robí?? Nechápem. Veľká skupinka chlapov okolo nej a ona si tam tancuje, akoby bola nejaká striptérka alebo čo.. Zbláznila sa?
Zrazu som potiahol za tričko odchádzajúceho Peta a ten sa automaticky otočil.
„Čo to preboha robí?“ pýtam sa ho, pričom ukazujem na Christy.
„Baví sa“ odpovedá myknutím plecom akoby nič.
„Veď doslova z nej kričí: vezmite si ma, dnes som vaša!“ rozčuľujem sa.
„Pozri, chce sa odreagovať.. Dnes si ju nahneval a sklamal, tak sa nečuduj..“
„Od kedy sa jej takto zastávaš?“
„A čo sa ty do toho staráš, veď ti je ukradnutá!“
„Prosím ťa, čo ty o tom vieš!“
„To by som mohol povedať aj ja o tebe!“
„Preboha!“ hovorím pri pohľade na Christy. Chlapi okolo nej šalejú a on ich provokuje každým jedným pohybom.
„Nechaj ju!“
„Ouuu, ale tak toto už nie!“ hovorím nahnevane, keď jeden chlap ju chytá jednou rukou za prsia a druhou za zadok.
Pribehnem rýchlo do stredu toho ich „kruhu“ a tomu chlapovi päsťou vrazím do tváre. Všetci na mňa neveriacky hľadia a potom mi zboku niekto vylepí facku.
„Au!“ pošúcham si líce a pred sebou zbadám nahnevanú Christy. Áno, to ona mi práve vrazila.

02/05/2014

Story of my Life 16

Čaute, čaute! Tak nech sa páči, ďalšia časť, prajem pekný víkend ;).


Sebi
Po rozhovore s Christy som sa cítil hrozne.. Dúfal som, že to presne takto neskončí. No asi som si len niečo nahováral. Brala to len ako nejaký flirt a nič to pre ňu neznamenalo.
Z pláže som doslova utekal späť domov a popravde, bol som úplne mimo. Po ceste som stretol niekoľko známych ľudí, no pozdravil som im len mávnutím ruky. Vôbec som nevnímal svoje okolie a moje myšlienky boli úplne inde. Stále sa mi v hlave ozýval jej hlas, ako mi vravela, že jej na mojom vysvetlení už ani nezáleží a že všetko je v pohode, aj keď ten jej úsmev nebol až taký presvedčivý.
Prišiel som domov, zvalil som sa na posteľ a zakričal som si z plného hrdla do vankúša. Som ja ale idiot. Prečo by to malo byť tento krát inak? Asi som naivný.. Otvorím si fľašu niečoho, čo som našiel v svojej skrinke a napijem sa rovno z fľaše. Raz, dva a potom aj viac krát.. A po pár pohárikoch zrazu začujem klopanie. Jediná osoba, ktorá mi napadla, že to môže byť bola Christy a v podstate bola aj jedinou, ktorú som tam teraz chcel vidieť. K dverám som sa presunul čo najrýchlejšie a prudko som ich otvoril. No osoba, ktorá tam stála mi doslova vyrazila dych. Čakal by som asi hocikoho len nie ju. V tej chvíli som jej mal chuť zavrieť dvere rovno pred nosom a už som to takmer spravil, lenže ona moje úmysly asi vycítila a rukou sa oprela o dvere tak, aby som ich nemohol zavrieť.
„Ahoj, neruším?“ pýta sa, akoby ju to zaujímalo, no aj tak viem, že na odpoveď ani nečaká a vojde si dnu.
„Čo tu zase chceš Diana?“
„Ešte som len prišla a už si na mňa zlý.. Chýbaš mi zlato.“
„Ty mne nie.. Ešte niečo?“
„Mmmm ale, ale.. Niekto tu dnes nemá náladu. Kľudne sa mi môžeš zdôveriť, ak chceš“ hovorí a krúti sa okolo mňa ako nejaký slizký had.
„Daj mi pokoj!“ hovorím skleslo a snažím sa vymaniť z jej zovretia.
„Ale notáák Sebi, viem že aj ja ti chýbam“ rukami mi masíruje chrbát a šepká mi niečo do ucha.
„Nie“ hovorím zaťato, pričom sa musím ovládať. Vie presne, čo na mňa platí a tak si na ňu musím dávať pozor.
„Viem, že ti to chýba“ pokračuje. „Ja ti viem pomôcť, uvoľnil by si sa.. Veď trochu rozkoše nikdy nezaškodí“ rukami mi prechádza po hrudi a akože omylom si dáva dole košeľu.
„Prestaň prosím ťa!“ precedím cez zuby, no ona ma aj naďalej provokuje.
„Viem, že aj ty to chceš. Nebráň sa už toľko“ hovorí, pričom rukami mi zablúdi pod tričko.
A v tom sa to stane! Drzo ma začne bozkávať a mňa privádza k šialenstvu. Tak veľmi nechcem, no nedokážem sa brániť. Cítim sa taký bezmocný, akoby som sa nedokázal ani pohnúť.. To bude asi aj tými pohárikmi, čo som si dal, no po pár minútach som to musel naozaj zastaviť, lebo pred očami som zrazu mal obraz Christy, no nedokázal som si to vysvetliť. Akoby som ju naozaj videl...
„Christy?“ povedal som si sám pre seba, no asi hlasnejšie, keďže to počula aj Diana a tá na mňa len nechápavo pozrela.
„Aká Christy?“ pýta sa ma a ja na ňu zmätene pozriem.
„Diana, ja nemôžem.. Daj mi už konečne pokoj“ zhodil som ju zo seba a konečne som sa trochu vzmužil.
„To ako vážne ma teraz chceš vyhodiť?“ vyvrieskla na mňa.
„Hmmm, áno“ povedal som a v tej chvíli sa na mňa riadne nakričala.
„Si obyčajný chudák“ kričala a ja som jej šiel otvoriť dvere, aby odišla.
„Tak toto ti nedarujem“ hovorí a prejde dverami.
Pozrel som s prevrátenými očami na ňu, no v tom sa mi naskytol ďalší pohľad. Pred dverami mi stála Christy so zmäteným výrazom tváre. Ja bez trička a Diana odišla popri nej  len v podprsenke, keďže bola až taká nahnevaná, že sa ani neobliekla.. Upierala na mňa pohľad a ja som v tej chvíli nevedel, čo povedať.

Christy
Z mesta som šla na najbližší autobus, ktorý mi šiel, len aby som bola u Sebiho čím skôr.
Jediné, čo mám teraz v hlave je on, no popravde ani netuším, čo mu poviem. No isté je, že ho musím aspoň vidieť.
Vystúpila som z autobusu a namierila som si to rovno k nemu. Už som bola takmer uňho, no ešte ma zastavila Charlotte s tým, či som nevidela Peta a ostatných, no len som povedala že nie a povedala som, že sa ponáhľam a tak som od nej zdrhla. Keď som už bola pred Sebiho bytom, zhlboka som sa nadýchla, no zrazu ma niečo zastavilo. Neviem, nepočula som žiadnu hudbu ako zvyčajne, ani nič iné a tak som sa pozrela cez okno, či je vôbec doma. No pohľad, ktorý sa mi naskytol, nebol práve najlepší. Bol doma, no nie sám. Bol tam s nejakým dievčaťom a bozkávali sa.. Rýchlo som sa skryla a zostala som tam stáť ako obarená. Nedokázala som sa ani pohnúť a už som aj chcela odísť, no potom som začula akýsi krik z vnútra a tak som tam predsa len zostala. Bola som ako paralyzovaná. Stála som neďaleko od dverí a po chvíli sa dvere otvorili a okolo mňa prešlo to dievča. No v tej chvíli som zistila, že to nie je len tak nejaké dievča, ale jeho priateľka. Teda bývalá, ako mi tvrdil, no vôbec to tak nevyzeralo.
Bola len v podprsenke a vyzerala dosť nahnevane. Sebi stál v dverách a doslova jej držal dvere, aby mohla odísť. Zrazu ma však zbadal. Len sme na seba pozerali a ja so zmäteným výrazom som nevedela čo mám robiť. On tam taktiež len tak stál, bez trička a díval sa mi do očí, akoby v nich hľadal nejaké vysvetlenie..
„Aaaa-ssii by som mala radšej ísť“ vyhabkala som nakoniec zo seba a otočila som sa na odchod, no v tej sekunde som sa zastavila. Nedokázala som sa pohnúť, akoby som bola prilepená k zemi.
„Christy, jáá.. Nie je to tak, ako si myslíš“ hovorí a ja sa otočím k nemu, tak aby sme si opäť pozerali do očí.
„Vážne? Tak preto som ťa práve videla bozkávať sa s bývalou? To si mi dnes chcel povedať? Že to naozaj bola len letná radovánka?“ pýtam sa už trochu zúfalo, lebo som to už nemohla viac dusiť v sebe.
„Christy.. Jáá.. Čo tu vlastne robíš?“ mení tému a ja neverím vlastným ušiam.
„Ale nič.. Len som ti chcela niečo povedať a porozprávať sa s tebou, no asi to už nemá zmysel, že?“ pokrčím plecami a do očí sa mi hrnú slzy.
„Christy.. Prosím ťa nechoď“ hovorí dosť zúfalo, no ja sa na neho už nedokážem pozerať. Preruším náš očný kontakt a rozbehnem sa preč..
Rýchlo vbehnem k sebe domov a zabuchnem za sebou dvere. Chrbtom sa šmýkam dverami dole a padám k zemi. Slzy sa mi rinú z očí  a cítim sa sklamane.

Takto som si to nepredstavovala..

28/04/2014

Story of my Life 15

Ahojtee :). Prepáčte, že som teraz dlhšie nič nepridala, no dnes vám to vynahrádzam dlhšou časťou, tak dúfam, že sa bude páčiť ;) Enjoy
Btw, nezabudnite zahlasovať v ankete, dúfam, že sa vám nový look stránky páči ;).


O pár dní
Aach ten pocit! Len tak si ležať na pláži, slnko pripeká a moja koža hnedne. Nič lepšie nepoznám.. Usrknem si z môjho freshu a opravím si okuliare, ktoré sa mi šmýkajú z nakrémovaného nosa. Len tak hľadím do diaľky. More, ktorého koniec nevidím, krásne modré. Len tak som sa zamyslela. Asi prvý krát som si teraz spomenula na mamu. Čo asi robí? Nie žeby ma to nejako extra zaujímalo, no je to moja mama, aj keď ju nemám nejako v láske. A sestra? Naposledy, keď som s ňou volala, pohádali sme sa. Môj život pred tým, než som sem prišla bol jeden veľký chaos. Nikdy som o tom s nikým nerozprávala aj keď som sa s časťou môjho života zdôverila Joshovi. Ozaj Josh. Asi by som sa mu už mala ozvať, inak sa na mňa nahnevá. Naposledy, keď sme skypovali vravel, že je rád, že som tu šťastná, no neviem.. Vyzeral tak trochu skleslo, aj keď to nechcel dať najavo. Asi mu dnes poobede zavolám. Som veľmi rada, že som sa sem dostala a že tu pracujem. Odkedy som tu som sa veľmi zmenila. Nepočítam to kilo na viac , no myslím povahovo.. Z pesimistickej sa stala celkom pozitívna osôbka. Zmenila som myslenie. Začala som vidieť aj to dobré a nie len to zlé. Našla som si priateľov, ktorých som v Anglicku v podstate ani nemala, keď nepočítam Josha. Začala som si život užívať viac, než kedykoľvek pred tým. Prestala som fňukať a začala som sa viac usmievať. Ľudia tu, ma naučili myslieť inak. Zmenila som taktiež svoj vzťah k ľuďom. Nikdy pred tým by som len tak k cudziemu človeku neprišla a nezačala by som sa s ním rozprávať. A pravdepodobne by som asi nikdy netancovala v Manchestri tak, ako tancujem tu, keď sme na párty. Cítim, že som konečne voľná a oslobodená od všetkých mojich problémov minulosti. Žijem prítomnosťou a dozadu sa už nepozerám. Otec by na moje nové ja bol hrdý.. Aaach, ako mi chýba.
Šum mora ma na chvíľu prerušil z mojich myšlienok a ja som sa započúvala do zvukov, ktoré ma obklopovali. More, ľudia naokolo, ktorí sa bláznia na pláži, stavajú hrady z piesku.. Trochu ďalej som zbadala známe tváre, ktoré si rovnako ako ja užívajú voľný deň. Bola tam Charlotte, Greg, Pete, Lily a ... Pozerám bližšie.. Áno, je to on.. Sebi. Všetci vyzerajú šťastne, veselo sa rozprávajú.. No Sebi vyzerá, akoby ho reči ostatných nezaujímali. Zasmejem sa sama pre seba. To je teda prípad. Myslím, že by mal chodiť všade radšej sám.. Aj tak v poslednom čase takmer nikdy nikde nechodí a aj ostatní mi už vraveli, že nevedia, čo sa s ním deje, že je akýsi zamyslený či čo.
Akosi to neriešim.. Otáčam sa na lehátku ako mäso na grile a zrazu už ležím na chrbte. Slnko ma svojimi horúcimi lúčmi hladká po celom tele a cítim, ako moja tvár červenie.
Mám zatvorené oči, no po chvíli mám pocit, akoby mi niečo tienilo a bránilo slnku pokračovať v jeho práci na mojom dokonalom opálení. Veď za slnečník som si predsa nezaplatila, pomyslím si a pomaly otváram oči.
„Ahoj“ pozdraví mi Sebi a ja naňho vyjavene pozerám.
„Ahoj Sebi, mohol by si sa mi trochu uhnúť, prosím, opekám sa“ hovorím s úškrnom a ľahám si späť.
„Mohli by sme sa porozprávať?“ pýta sa neodbytne, no ja ani neotvorím oči.
„A o čom sa chceš rozprávať. Vyhýbal si sa mi asi týždeň, odkedy.. odkedy sme boli spolu. Takže je to v pohode, pochopila som, že to bol len nejaký letný románik.“
„Naozaj si toto o mne myslíš?“ pýta sa a ja z jeho hlasu cítim prekvapenie. Sadnem si teda, lebo ma páli pohľadom.
„A čo iné by som si mala myslieť?“ pýtam sa a on si sadne na vedľajšie lehátko.
„Môžem ti to vysvetliť?“
„No tak skús, aj keď to už je asi jedno.“
„Mne na tom záleží“ hovorí, no vo mne sa prebúdza silná žena.
„Mne ani veľmi nie, no kľudne pokračuj.“
„Ouu, vážne? Ja som si myslel, že.. Okay.. Tak to je už potom asi jedno, ak to berieš takto“ hovorí zmätene.
„Sebi, jaa.. Neviem, čo chceš odo mňa počuť..“
„Vlastne je to už asi jedno nie? Ja som sa ti len chcel ospravedlniť, že som sa ti neozval aa..“
„To je v pohode, vážne“ hovorím mu, aj keď samej sebe za to už teraz nadávam.
„Fajn. Takže sme v pohode?“ pýta sa s predstieraným úsmevom.
„Úplne..“
„Dobre, tak to už radšej pôjdem.. Nebudem ti tu tieniť. Tak pekný deň Christy.“
„Aj tebe Sebi“ hovorím už bez úsmevu a on odchádza.

Čo to preboha robím? Ani som ho nenechala dohovoriť. No popravde neviem, či som to chcela počuť.. Čo mi chcel povedať? Že to pre neho nebol len taký letný románik a preto sa mi týždeň vyhýbal?! Nechcem nad tým už rozmýšľať.. Ani som si neuvedomila, no z oka sa mi skotúľala jedna malá slza, ktorú som si rýchlo utrela. Čo to má byť? Cítim sa akosi zmätene. Zahľadím sa na more a potom pozriem na miesto, kde boli ostatní. Všetci sa teraz už o niečom vážnejšom rozprávali, no niekto mi pri nich chýbal. Počítam, počítam, no jeden z nich odišiel. Po chvíli som prišla na to, že to Sebi je ten, čo tu už nie je. V tej chvíli som sa postavila z lehátka, rýchlo som si pobrala svoje veci a odišla som.

„Haló Josh?“ volám mu hneď po príchode do mesta.
„Ahoj Christy. Ako sa máme?“ pýta sa ma s úsmevom.
„Fajn, čo ty?“
„Ja sa mám dobre. No to tvoje fajn, neznelo veľmi presvedčivo.. Tak teda hovor, čo sa deje“ uškŕňa sa cez svoju web kameru a to ma trochu rozosmeje.
„Poznáš ma.“
„Tak trochu.. A keďže mi voláš, určite sa niečo deje.“
„Heeeey! To ti už nemôžem zavolať len tak?“
„Môžeš, no viem, že väčšinou mi voláš, keď sa potrebuješ porozprávať.“
„Niečo na tom bude. No na druhej strane si jediný, s kým sa o všetkom môžem porozprávať a kto mi vie vždy perfektne poradiť.
„Pravda! Tak a teraz mi už povedz čo sa deje“ hovorí milo a ja si nervózne hryziem peru.
„Nevravela som ti o tom, lebo som to nebrala nejako vážne..
„Začína to zaujímavo“ preruší ma a ja na neho škaredo pozriem.
„Minulý týždeň som zažila jednu z mojich najlepších nocí EVER!“
„Tak to gratulujem.“
„Negratuluj, je to komplikovanejšie, než si myslíš.“
„Uuuu zamotáva sa to, to mám rád.“
„Sklapni! Takže šli sme von, do jedného kubánskeho baru, kde sa tancuje.. Vieš, ako tie vo filmoch, kde sa tancujú tie sexi tanečky..“
„No a?“
„Kamarát sa ponúkol, že ma to naučí, tak som súhlasila.. No potom prišiel Sebi, ten chalan o ktorom som ti už skôr rozprávala..“
„Ten čo ťa zachránil a tak pekne vonia?“
„Áno“ uškrnula som sa. „No a zrazu sa tam odniekiaľ zjavil a začali sme spolu tancovať.. Bolo to také iné, než pred tým.. Neskutočne to medzi nami iskrilo, tie sexi tanečky a jeho telo.. Achh, nedokázala som odolať Josh!“
„Ty si ho pobozkala!“
„Obávam sa, že horšie!“
„On pobozkal teba!“
„Môžeš prestať šaškovať?! Toto je vážne!“
„Dobre, dobre, prepáč.. Pokračuj.“
„Josh, ja som sa s ním vyspala.“ hovorím a dlaňami som si prikryla tvár.
„Neverím! Ty? Christy, ktorá nikdy neuznávala letné romániky na jednu noc? Neveríím.. To ťa musel znásilniť!“
„A vieš, čo je na tom najhoršie? Že to ja som ho k sebe pozvala!“
„Wooow, nemám slov! Aspoň si si to užila?“ uškŕňa sa.
„Veď to, že to bolo úžasné!“ priznávam.
„A čo potom?“
„Kedy potom?“
„No po tom!“
„Ou.. Ráno som sa zobudila a už tam nebol.“
„No pekne..“
„Celý týždeň sa mi vyhýbal a asi pol hoďku dozadu som bola na pláži a prišiel za mnou.“
„A čo ti povedal?“
„Dokopy nič.“
„Akoto?“ zaujíma sa.
„Lebo som ho hneď zastavila, že to je v pohode..“
„Čo si mu povedala???“
„Keď ja.. Spanikárila som. Nevedela som, čo povedať.. Nechcela som to už riešiť, bolo mi trápne.“
„Tak prečo mi o tom teda teraz rozprávaš?“
„Ani neviem.. Lebo som akosi mimo.“
„Páči sa ti?“
„Hmmm.“
„Notáák úprimne!“
„Áno, veľmi.“
„Tak choď za ním a porozprávajte sa.“
„Nemôžem!“
„Prečo nie?“
„Lebo to nedokážem, cítim sa trápne a on určite tiež.“
„A čo keď ti chcel povedať niečo dôležité?“
„Určite nechcel..“
„Ahaa, a sme doma! Ty si to nechceš priznať!“
„ČO priznať?“
„Že sa niekomu páčiš.. Vieš, že pre teba to znamenalo niečo viac než len sex na jednu noc, no bojíš sa priznať si to, lebo nevieš, čo by nasledovalo“ hovorí s víťazoslávnym úsmevom.
„Tak to nie je..“
„Ale je.. Prestaň sa hrať na silnú a choď za ním! Teraz hneď!“
„Myslíš?“
„Viem! Buď teraz alebo nikdy. Aspoň zisti, čo ti chcel povedať.“
„Neznášam ťa!“
„Veď aj ja teba.“
„Kto má stále pravdu? Jaaaa!“ smeje sa a ja len zagúľam očami.
„Ďakujem Josh, čo by som bez teba robila..“
„To teda neviem.. Tak už utekaj, byeee!“

„Byee“ zakývam a rýchlosťou blesku odchádzam z internetovej kaviarni. Jediná vec, ktorú v tejto chvíli viem je, že idem sa ním!

18/04/2014

Story of my Life 14

Sebi
Ráno som sa zobudil na to, že mám strašne sucho v ústach a unavene som si rukou pretrel oči.. Cítil som sa ako ťava na Sahare. Chvíľu som sa obzeral naokolo a zisťoval som, či to, čo sa v noci stalo bolo skutočné, no podľa všetkého áno. Vedľa mňa ležala nahá Christy, ktorá mala jednu ruku položenú na mojej hrudi, a ja som si predstavil dnešné skoré ráno, keď sme sa vrátili z klubu. Myslím, že ani jeden z nás nečakal, že sa niečo podobné stane, no určite to neľutujem. To čo sa stalo, bolo krásne.. Len ako to brala ona.. Nemyslím, že by sa včera bránila alebo niečo..
Popravde, teraz rozmýšľam, čo mám robiť. Či mám teraz odísť, počkať kým sa zobudí alebo tváriť sa, že ešte spím. Pozrel som na ňu a na jej nevinnú tvár. Vyzerala, akoby sa usmievala, asi sa jej niečo sníva, pomyslím si. Je úplne iná, ako ostatné dievčatá, ktoré poznám. Neviem to opísať, no neskutočne ma priťahuje.. A to pritom o nej dokopy nič neviem. Teda, úplné minimum. Pomaly som jej ruku vzal zo svojej hrudi a jemne ju položil na posteľ, aby sa nezobudila. Trochu sa zamrvila, no nezobudila sa. Postavil som sa z postele a lúštil som, ktoré z tých vecí na zemi sú moje a ktoré jej. Čo najtichšie ako to šlo som sa obliekol a šiel som si zobrať pohár vody, lebo som bol už neskutočne smädný. Postavil som sa do dverí jej izby a len tak som na ňu hľadel. Na jednej strane som dúfal, že sa nezobudí, no na tej druhej, možno by to bolo aj celkom dobre. Asi by som už radšej mal ísť, pomyslím si.
Pozriem sa na ňu ešte raz, potom sa presuniem k dverám a  z jej apartmánu odídem. Pred dverami sa však ešte zastavím a v hlave mám teraz asi milión otázok. Hlavou potrasiem, akoby som ich chcel všetky zahnať a odídem.
Po ceste domov som akosi nevnímal okolie a bol som ponorený do svojich myšlienok.
No čo čert nechcel, doma ma čakalo prekvapenie. A to také, že som skoro zinfarktoval, keď som zbadal osobu, sediacu na mojom gauči.
„Dopekla Diana, čo tu robíš?“ pýtam sa vystrašene.
„Kde si bol celú noc?“ pýta sa ma, no ja jej nemienim odpovedať.
„Pýtal som sa ťa, čo tu robíš! Ako si sa sem vlastne dostala?“
„A ja som sa ťa pýtala, kde si bol celú noc!“ vybľakne na mňa a postaví sa z gauča.
„Čo si nerozumela na tom, keď som ti už asi milión krát povedal, že už spolu viac nie sme?! To, kde som bol, teba zaujímať nemusí!“
„Ale noták, nemusíš na mňa hneď kričať Sebi“ zalieča sa a pristúpi ku mne bližšie.
„Takže ako si sa sem dostala?“ pýtam sa už nahnevane.
„Ešte stále mám kľúče, zabudol si?“ zamávala mi nimi pred očami a ja som jej ich hneď vytrhol z ruky.
„Už nemáš!“ usmial som sa umelo, ako to zvykne robiť ona.
„Čo sa to s tebou deje Sebi? Nikdy si sa ku mne takto nesprával, vždy som ti vyhovovala“ pohladila ma provokatívne po hrudi s úsmevom na tvári a mne prebehol mráz po chrbte.
„Daj zo mňa tie ruky preč“ precedil som pomedzi zuby.
„Prečo Sebi.. Už ťa snáď nepriťahujem?“ pošepkala mi do ucha.
„To nie je  v tom.. Ale už mám niekoho iného“ zamrmlal som a ona odo mňa v tej sekunde odstúpila, no rukami si ma pritiahla za tielko.
„To snáď nemyslíš vážne?!“
„Myslím to smrteľne vážne“ odtiahnem sa od nej, otočím sa jej chrbtom a pozriem von oknom.
„Nespoznávam ťa! No veď len aby si to ešte neoľutoval.“
„Vyhrážaš sa mi?“ pýtam sa neveriacky.
„Len ťa upozorňujem o čo prichádzaš“ umelo sa usmiala a zrejme nahnevaná odišla.
Po jej odchode som len krútil hlavou a šiel som sa osprchovať. Potreboval som sa trochu schladiť a studená sprcha je na to ideálna. V hlave som mal spleť myšlienok a nevedel som, čo ďalej..

Christy
Ráno, teda už skôr na obed, som sa zobudila a ruky som si natiahla na obe strany. Myslela som, že mi ruku z jednej strany niečo zastaví, no nezastavilo. Pohľadom som zistila, že osoba, ktorá ležala vedľa mňa tam už totiž nie je. Sadla som si na posteľ a rozhliadla som sa naokolo. Veci rozhádzané okolo postele, no inak to tu vyzeralo stále rovnako.
„Sebi?“ zakričala som, no nikto sa neozval.
Rukou som si prehrabla vlasy a zvalila som sa späť na chrbát. Včerajšie tanečky v klube, Sebi, dnešné ráno.. Bolo to skvelé, no čo som popravde čakala? Asi nič.. Nemohla som mu jednoducho odolať a tak veľmi ma tým svojim telom priťahoval. Stratila som hlavu. Aj keď to stálo zato. Bolo to tak nečakané a spontánne. Ešte stále nemôžem uveriť tomu, že to JA, som ho pozvala k sebe a JA som ho ako prvá pobozkala. No ako pozerám, asi to bola len jeho ďalšia z mnohých letných nocí. Určite zdrhol hneď, ako sa zobudil a ani mi nenechal odkaz alebo niečo.
„Čo som si vlastne myslela? Chlapec ako on by o mňa nemal nikdy záujem“ klamala som samú seba, no hlavne som si nechcela pripustiť, že by to raz mohlo byť aj inak.

Snažila som sa na to nemyslieť.. Nemohla som si priznať to, ako veľmi sa mi páči a ako veľmi by som chcela možno aj niečo viac.. Nemalo by to zmysel.. Aj keď možno..

Aaach, radšej sa idem osprchovať a trochu sa schladiť.. Chcelo by to teraz nejaký stroj na zastavenie mojej mysle, aby som prestala na všetko myslieť. Existuje taký? Asi nie, no to by asi potrebovalo viacero ľudí. Asi by som ho mala vynájsť, nech uľahčím život sebe a miliónom ďalších ľudí..